Nechcem ísť domov – si doma #yinyoga

Písať o joge a o jej účinkoch sa mi zdá zbytočné.  Dostupnosť informácií je nadmerná.

Navyše je veľa výborných a relevantných zdrojov, ktoré by som len kopírovala. Každý učiteľ je zdrojom informácií. Odovzdáva svoj príbeh napriek rozdielnosti školy, či praxe.

Prispejem riadkami o živote, zo života s jogou. V našom štúdiu s našimi klientmi.

V sobotu sme mali v Loce hodinu jogy s klavírom. Hodina yin jogy počas ktorej pracujeme so spojivovými tkanivami (väzy, šľachy, fascie a kĺby). Stimulujeme meridiány, obnovujeme prúdenie životodarnej energie.

Uvoľňujú sa bloky – reťazce – spleť myšlienok.

Harmonizuje sa telo a myseľ.

Zvuk klavíra je tvorený skladbami podfarbenými emóciami lásky a harmónie. Na klavíri hrá Zuzanka, pre ktorú je klavír súčasť jej života, jej srdca, jej príbehu. Vnímam, s akou jemnosťou kladie svoje prsty na klávesy, aby každému tónu dala patričnú hĺbku a rezonanciu.

Nikam sa neponáhľa.

V sále je podmanivá sila vnútorného pokoja. Len jemným dotykom pomáham uvoľniť stuhnuté svaly, zjemniť dych.

Dovoliť telu vydýchnuť.

,,Prosím Ťa, VYDÝCHNI…“

Uvoľňuje sa myseľ… emócie v sále sú pokojné, tiché… občas smutné, avšak uvoľňujúce. Hlboko intímne. Aj napriek tomu, že vedľa na podložke je neznámy človek. Cítim, ako odchádza strach a my naberáme dych. Dych života.

Všetci sme v prítomnosti. Len so sebou. Okamih sa zastavil. Klavír stíchol – zhasínam sviečku. S jej plameňom odišlo stuhnutie. Cítim vlastný pulz, telo je plné sily a pritom sa nehýbe.

Nechcem ísť domov – veď teraz som doma – doma vo svojom srdci.

So svojou energiou plynutia.

Plne vedomá..

Cítim akúsi nirvánu nás všetkých zúčastnených.

Bolo to famózne – také pokojné…vyslovujeme si navzájom.

A o čo vlastne ide v živote ?

Tu a teraz…